Testovanie Öhlins- časť 2.- sérijofky a nesérijofky Motokros/Enduro, Terén, Tip/Test

top-out spring

schéma top-out spring od RaceTech

Novinkou pre modely 2014 je “Top-Out Spring”. Je to systém, ktorý v rôznych konštruktérskych obmenách používajú asi všetci výrobcovia. TTX od Öhlins síce túto pružinku nepotrebuje, ale vo Švédsku prišli nato, že jej úloha nie je len chrániť tlmič pred poškodením, keď už nestíha hydraulika- rebound. Celkovo to zjemňuje chod tlmiča, keďže pôsobí proti hlavnej pružine. Práve preto ešte nie je rozhodnuté ako bude pružina vyzerať.

Zo Švédska poslali pojazdnú dielňu plnú tlmičov, k tomu 3 technikov a nie hocijakých. S Lászlom som nestihol podebatovať, tak napíšem len o ďalších dvoch. Dá sa z toho urobiť predstava s akou vážnosťou zobrali vo Švédsku túto akciu.

Wim Peters a Chris Nilsson

Wim Peters a Chris Nilsson

Wim Peters je šéfom testovacieho centra Öhlins na Nürburgringu. To je však nič. Chlapík totiž založil konkurenčnú firmu WP, v 1997 ju predal KTM, a teraz tento milionár robí pre Švédov. Je to on kto zaviedol USD vidly do motorsportu. Opisuje mi situáciu:

“Na pretekoch som si vykĺbil nohu, tak som začal robiť vlastné zadné tlmiče. V KTM boli s nimi takí spokojní, že mi navrhli, aby som robil aj predky. Samozrejme som hneď súhlasil, ale až neskôr mi došlo aká zložitá úloha to bola. Ale podarilo sa. Ja som však obrátenú vidlu nevymyslel, používalo sa to už v 30. rokoch, len som to zaviedol vo veľkom do motokrosu.”

Christopher Nilsson má podobne zaujímavú funkciu- Product specialist, Marketing and Sales- Off-Road. Inými slovami chodí si po testovačkách zbiera podnety od jazdcov, a potom radí inžinierom čo majú konštruovať. Predtým robil na pretekoch technika Öhlins, aj Shaunovi Simpsonovi, ktorý sa nedávno zapísal ako posledný víťaz MX1 v histórii.

László pri práci

László pri práci

Chris pozorne počúval každé slovíčko od jazdcov a veľa si zapisoval. Na konci mal pre nich pripravený formulár s otázkami. Jedna z nich bola nazvaná “Tyre feel”- ak sa v náklone šmýka pneumatika, či dáva odozvu, že už je na hranici alebo len zrazu bez varovania ustrelí. Sľúbil som, že formulár nezverejním, tak aspoň túto jednu otázku sem dávam- pre lepšiu predstavu, aké infošky zbieral.

Prvá na rane bola Honda CRF45OR Petra Michalca. Kamarát na to hovorí: “Tohle není žádnej polozávodní speciál.” Po 2 kolách motorečku vraciam, celý prekvapený, že je to príjemné povozeníčko. Rýchla jak hrom, ale strach z nej nejde. Petr Michalec vysvetľuje: “To je Akrapovičom, keď som tam mal iný výfuk, tak sa s tým oveľa ťažšie jazdilo.”

v úlohe divákov ;-)

Popper Racing99 v úlohe divákov 😉

Pripadá mi to strašne mäkké, akoby to ani nebola motokrosová Honda. Lubor Kaňa nato: “S Öhlinsami je to trochu komplikovanejšie. Tým, že veľa nerovností pohltia, tak sa niektorí sťažujú, že necítia, čo kolo robí. Treba sa s tým naučiť jazdiť. Toto je tu najmäkšia motorka. Zober si romančíkovu Suzuki, uvidíš ten rozdiel.” (Aby bolo jasné, ja som sa nesťažoval, len mi to bolo čudné.)

Suzuki RMZ450 Jaromíra Romančíka. Rozdiel tam bol evidentný, asi ani nie tak kvôli tomu, že táto motorka už mala aj zadok od Öhlins, ale preto, že to bola iná a ináč nastavená motorka. Jazdec ako ja robí s takouto motorkou chybu na chybu, tým pádom som ale pri doskokoch skúšal koľko znesie pérovanie. Trať bola na požiadanie po pretekoch neupravená, resp. poriadne rozbitá, tak mi občas škrípali zuby, ale zbytočne. Znieslo to fakt veľa bez toho, aby mi vytrhávalo riaditká z rúk. Z môjho amatérskeho pohľadu je najväčší prínos, že tie tlmiče akoby ani nemali dorazy, žiadne pecky do zápästí. Na brzdy to bolo tiež výborné a tiež… Vedel by som napísať celý článok superlatívov a bola by to aj pravda, ale v kútiku duše som bol nespokojný lebo to nezatáčalo podľa mojich predstáv. Toto je Öhlins, čo aj Valentino Rossi im musí platiť?

Jakub Hruška

Jakub Hruška

Tešil som sa teda na Suzuki RMZ250 od Jakuba Hrušku. Predsalen mi je táto kubatúra bližšia. Na moje veľké rozčarovanie, radosť sa nekonala. Tlmiče tlmili, v tom problém nebol, ale z chuti som sa povoziť nevedel ani na tomto. Povedal by som, že tá motorka ani trochu nefungovala, ale videl som aké bomby dokáže ísť Jakub v pretekoch na originálnych tlmičoch- je to predsa vedúci jazdec MMSR, aj taký Jan Brabec je v tabuľke až za ním. No a videl som aj ako išiel s Öhlinsami a ako si to pochvaľoval.

Postrádalo to logiku. Predsa, čím väčší strelec, tým tvrdšie tlmiče.

Zrazu počujem Záhoráčtinu: “Co tu uš pobjehuješ f civili? To bili len sérijofki, pot viskúšat nalaďené pérováňí.” Prišlo mi úsmevné, že Lubor Kaňa hovorí Öhlinsom “sérijofky”. Poznám habadej motorkárov, čo idú puknúť od pýchy, keď majú trošku lepšiu Aprilku, či Ducatku s relatívne lacnými Öhlinsami, na ktorých nikdy neurobili ani klik. A tu si jeden Záhorák pobehuje po šenkvickej trati, v rukách predprodukčná verzia najvyššieho radu TTX, modelového roku 2014, s pružinami podľa váhy jazdca, naklikané Chrisom

Hlavne jej neublíž!

Hlavne jej neublíž!

Nilssonom a hovorí im “sériofky”.

KTM 350SXF– majiteľ Tomáš Bučenec. Na tejto motorke je aj napohľad ťažko nájsť niečo sériové. Všetko dôležité je vymenené alebo aspoň modifikované. Odhadujem, páčky majú 7mm vôľu a zadná brzda 12mm- podľa mikrometra. Neviem si predstaviť motorku v lepšom technickom stave. Presne tak sa na nej aj jazdí. Hneď som mal lepšiu náladu. Parádna motorečka, ale čo budem o nej básniť, keď sa našla jedna, ktorá mi sadla ešte viac.

Zlatý klinec programu- KTM 350SXF Mareka Sukupa.

Tip-Top

Tip-Top

Mohol by som napísať, že nastavenie motorky je čisto individuálna záležitosť, a preto som sa na cudzích motorkách nevedel voziť, ale pokiaľ by som sa nemal o čo oprieť, tak by to boli len také rečičky. Nikto by mi aj tak neveril. Lenže najtvrdšia zo všetkých bola táto a fakticky sa mi to páčilo. Takto si predstavujem “závoďák”, presnejšie povedané, je ešte lepšia ako som si myslel, že vôbec môže byť. Na najmenší dotyk reagujúce brzdy a presne tak aj zvyšok. Mal som pocit, že viem koľko jej môžem naložiť a že brzdiť môžem akokoľvek ostro. Akoby som mal nejaké senzory na gumách, čo hlásia, koľko percent ešte ostáva do limitu. Príjemne tvrdá a stále to nedávalo rany do zápästí. Úplne najkrajšie boli nájazdy do zákrut. Nenormálne veľa trakcie na prednom kolese, takže som sa nebál v zákrutách plynovať. Veľa plynu a stále idem tam kam chcem ja. Pritom betónová trať mala ďaleko od idošu. Tak som ju radšej vrátil, lebo som nadobudol presvedčenie, že s touto motorkou dokážem poskákať všetky lavice.

LK a jeho Suzuki. Kto vie, či to nie je ešte lepšie?

LK a jeho Suzuki. Kto vie, či táto nie je ešte lepšia?

Toto nespravíš len naklikaním a Lubor mi vysvetľuje, že naladenie hydrauliky nemá nič spoločné s tým, čo prišlo z fabriky, je to komplet prerobené podľa Marekových požiadaviek. Bučkova motorka mi pripadala obratnejšia ako 450 a toto asi lepšie ako 250. Nie asi, určite.

Teraz mi nenormálne vŕta v hlave, že keď Márova motorka bola lepšia ako som si vedel predstaviť, aké by to bolo, keby som mal motorku namieru.

Záver číslo 1: Neverte, že profíci jazdia na tvrdých tlmičoch. Tvrdá je len hydraulika, ale na pocit sú mäkučké ako Cadillac. Tvrdé tlmiče majú sériové motorky.

Záver číslo 2: Sériové Öhlinsy sú šuvix oproti tomu, čo má Marek Sukup.

Testovanie Öhlins- časť 1.- rýchlici lámu kosti

 

Testovanie Öhlins- časť 2.- sérijofky a nesérijofky
0 votes, 0.00 avg. rating (0% score)

Komentáre