Motoairbag na okruhu Asfalt, cestné moto

Jaba daba duuuu…. Konečne FunCup. Konečne na Slovači… Kua to sa ani nedá opísať slovami ako strašne som sa tešil na dva dni na Slovakiaringu. Na Fun Cup. Dni trvali ako mesiace a hodiny ako dni, kým to konečne prišlo. Ale… Ono je to ešte 10x zaujímavejšie tým, že som dostal na skúšku racingový motocyklový airbag od renomovaného japonského výrobcu HitAir.

cDSC07296

Od momentu kedy som videl jeho živú prezentáciu mi bolo jasné, že toto rozhodne v mojej jazdeckej výbave chýbať nebude! Jazdím asi 30 rokov. Každé dva-tri roky si kupujem nový mobil za pár stoviek v približne rovnakej cene a nešpekulujem, či ho potrebujem alebo či nie je moc drahý. A kedže sa kvôli bezpečnosti pomaly vyhýbam cestám, tak do tejto vychytávky rozhodne idem.
HitAir vyrába airbagy vyše 15 rokov a dodáva ich policajným zborom na celom svete. Ako jediný svetový výrobca má hneď niekoľko typov. Jazdecký, motocyklový systém popruhov, moto vestu alebo bundu. Všetky určené na použitie v bežnej premávke. Lenže je tu ešte jedno prevedenie a tým je Race. Rozdiel je diametrálny. Airbag do premávky je už na prvý pohľad objemnejší a pokrýva väčšiu časť tela. Jednoducho je skonštruovaný na použitie v prostredí s vysokou pravdepodobnosťou stretu s cudzím predmetom. Aj systém upevnenia aktivačného lanka je riešený tak aby umožňoval jednoduchú obsluhu. Naproti tomu je tu model Race.

DSC08152

Jeho konštrukcia zohľadňuje použitie v úplne iných podmienkach. „Košieľka“ airbagu je oveľa menšia, kompaktnejšia. Kotvenie je presne v strede hrudného koša a uchytenie aktivačného lanka je riešené v strede podsedlovky. Hneď mi je jasné, že odopnutie a zapnutie bez rukavíc bude trošku problematickejšie oproti „civilnej“ verzii. Košielka raceového prevedenia vychádza z rozdielneho rizika zranení ako je tomu v civilnej verzie. Dnes má každá kombinéza hrb a všade na svete vás nepustia na trať, pokiaľ nemáte chrbtový chránič – korytnačku. Ochrana chrbtovej časti je preto menšia a opiera sa o fakt, že chrbát už chránený je. Takže chrbtová časť je riešená jednoduchšie a nekryje kostrč. Takže je košieľka kratšia a nehrozí, že pri odsadnutí vám bude chytať o podsedlo. Popruhy chrániace bok a prednú časť hrudného koša sú znovu menšie, ale po nafúknutí sa rozpínajú aj smerom dole, takže ich plocha bude porovnateľná s civilným modelom. No a potom je tu ten hlavný rozdiel a tým je krk. Systém aktivácie a ochrany krku jasne dáva najavo, že najhoršie čo ťa môže na okruhu stretnúť, je Highsider, ktorý ťa odpáli do troch metrov a potom ťa sekne hlavou dole o asfalt. Ten vankúš, ktorý obalí krk jazdca je IMPOZANTNÝ!!! Je to fakt sila!

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Ok, teória by tu bola. Aká bude skutočnosť? Ako sa s ním jazdí? Aké sú obmedzenia v pohybe jazdca?
V prvom rade mi bolo jasné, že ak Japonec niečo vyrába a neustále vyvíja 15 rokov, tak asi dobre vie čo robí! Ak sa rozhodli o novú konštrukciu pre okruhových jazdcov, tak to bude asi tým, že sa niekto vo fabrike okruhmi zabáva. A ak to Japonec pustí do celého sveta a Amík, ktorý jazdí Roadracing bez toho na motorku nesadne, tak to predsa musí fungovať bez obmedzení…
Dávam si chrbtičák. Hornú časť kombinézy. Ešte som sa poriadne nepohol a už sa zo mňa leje 😀 Kombinéza nachystaná. Obliekam si košielku aribagu. V pohode, žiadne problémy. Zapínam zips airbagu a prelepujem hrudný časť s priestorom na logo sponzora… Rýchlejšie ako si dať prilbu aj s kuklou. Žiadne úpravy, opravy. Zapnuté, suchý zips zalepený.

DSC08131

Sadám na motorku a pokúšam sa v rukaviciach zapojiť aktivačné lanko… Hm, chce to cvik a trošku lepšiu jemnú motoriku ako mám ja. Kámoš ale priskakuje a hneď sa ozve CVAK, ktoré mi hovorí: „kámo, práve si viac ako 6- násobne znížil pravdepodobnosť vážneho zranenia“. Malý čertík mi sedí na ramene a šepká: „Kámo, si nesmrteľný!!! Poriadne tomu nalož!!!“ Našťastie už nie som najmladší a je mi jasné, že ľudia zomierajú aj v autách vybavených airbagom a pásom, ktorý vaše telo nikam nepustí. Napriek tomu, je to úplne iný pocit. Je mi jasné, že nohy a ruky si elegantne rozlámem aj tak, ale predsa – urobil som úplné maximum pre to, aby som síce asi v bolestiach, ale predsa odkráčal po vlastných. Fakt dobrý pocit.
A jazda? Nuž o ničom. Zle nastavený podvozok… Celé zle. Po 20 minútach zosadám z motorky. Na prístrojovke vidím nápis HitAir… Aha… Celý čas som ho mal na sebe… Človeče… Ani raz som ho na tele necítil. Nič. Pohyb neobmedzený. Ani len fakt že mám niečo navyše som si absolútne neuvedomil… Zvýšený aerodynamický hluk? Nie. Zhoršená aerodynamika – pohadzovanie košieľkou akoby som mal na sebe „šušťáky“? Nie. Nič. Vôbec nič čo by mi dávalo najavo, že mám na sebe prevratnú technológiu ochrany jazdca. Vôbec nič, čo by mi vadilo. Keď som druhý krát zosadal z motorky, pozabudol som sa a neodpojil som aktivačné lanko. Nestalo sa nič viac len to, že keď som zaň zatiahol nohou, tak som ju pekne stiahol späť, sadol som si, odpojil lanko a išiel som rozmýšľať, prečo mi to dnes nejde a neviem sa ani len priblížiť osobnému rekordu na Slovači. Čo mám urobiť s pružením…
Neviem čo povedať na záver. Asi len to, že ja mám v hlave jasno. Radšej lacnejší mobil, ako sadať na motorku bez tohto zázraku. Páni z Japonska, ďakujem vám.

Text: Branislav Švrček
Foto: Michal Havrila

Motoairbag na okruhu
0 votes, 0.00 avg. rating (0% score)

Komentáre