Z cesty na okruh- poriadne dlhý príbeh Blogy, Tip/Trik

Ako to všetko začalo? Asi sa vám najprv predstavím. Som Králik, 37- ročný motocyklový nadšenec a v podstate motorkár telom i dušou (no ak nie telom, tak aspoň tou dušou).
Mal by som najprv uviesť, ako to všetko vlastne začalo, ako som sa k motorkám dostal a aj to, kde až siahajú korene mojej túžby po okruhoch a motocyklovom športe ako takom.

11084563_10200241132388779_1536443114_n
Takže, písal sa rok, hmm ani neviem aký, ale bol som v podstate ešte riadne ucho, keď som sa obšmŕtal okolo brachovcov a kamarátov v garáži, či keď sa hrabali v motorkách a autách. Vtedy mi vôňa benzínu tak učarovala, že ma dodnes nepustila, a to je jedno, či to bolo v motorkách, alebo v jednom období aj v autách. Jazdiť na motorkách, teda babetách, simsonoch a pinčloch začal ešte skôr, ako to bolo legálne a v podstate som aj vďaka bratovi a jeho dospelým motorkárskym kamošom, nevedel motorky z hlavy dostať von. Čím viacej som sa na nich vozil, či s bratom, alebo s kamarátom, tým viac ma lákalo jazdiť nielen po cestách ako bežní vodiči, ale aj po uzatvorených tratiach. V tomto mojom veku bola čerstvo padnutá červená opona, takže sa mi do rúk dostávali rôzne časopisy s motorkami, ale bolo vidieť v televízii viacero pretekov, či už na ceste alebo v teréne. A tak som tým chalanom závidel….

Vedel som, že v okolí sú nejaké pretekárske kluby a o jednom konkrétnom som vedel, že tam by bola šanca začať pretekať. Bolo to v Hodoníne, teraz už za našimi hranicami a tam by išlo o motokros. Nikto u nás v rodine o tom nevedel, dokonca ani teraz nevedia, že som sa tam bol asi ako 13-14ročný informovať na podmienky, čo všetko by bolo potrebné zabezpečiť a čo by to stálo, aby som mohol začať s motokrosom, ale keď som to zistil, ani som nerozmýšľal, že by som s tým našich obťažoval. Vedel  som dopredu, že z toho nič nebude.

Tak nejako som na všetko časom zabudol, jazdil som na motorkách ďalej, tak ako plynul čas a čo sa mne alebo bratovi do ruky dostalo. V jednom období v dospelosti, som na motorky skoro zabudol, vystriedali ich autá a nejaká tá „akože hustokrutá“ tunerská scéna. Boli to fajn časy, ale motorky mi pripomínalo občasné zajazdenie si na motorkách kamošov, čo kto občas kúpil a dal pojazdiť. Roky plynuly, motoriek stále nebolo, najmä však vďaka môjmu náročnému a nákladnému životnému štýlu

11079209_10200242552464280_1888873446_n

Až som dostal príležitosť pracovať v UK, pekne na juhu Anglicka. Tam som vďaka lepším finančným možnostiam a najmä kamarátovej ponuke na kúpu motorky, už nezaváhal a kúpil od neho, po rokoch opäť svoju, Suzuki GSF600 Bandit rv. 1997. Krásna mašinka, za nejakých 800pounds anglických, som ju mal aj so zadným stojanom, zámkami a nejakým tým smetím  Proste luxus, čo si viac želať. To sa písal nejaký rok 2007/8. Bol to pre mňa opäť začiatok a vlastne cesta späť k motorkám, aj keď jemne náročnejšia, nakoľko som začal jazdiť v Anglicku. Bolo to aj dobre, tam som sa naučil jazdiť opäť a možno lepšie ako tu, nakoľko tam kde som žil, boli cesty typicky anglické, úzke, veľakrát neprehľadné a lemované živým alebo kamenným plotom. Krása A tam sa vo mne opäť začala prebúdzať túžba po okruhoch, tento krát už ale tých cestných. Sníval som o tom, plánoval si, ako si pôjdem zajazdiť na niektorý anglický okruh v rámci voľných jázd. Dokonca som tam po nejakom čase moto vymenil za Suzuki RF600F, tiež krásna mašina, aj možno troška športovejšia, aspoň výzorom. Nuž a potom som sa musel vrátiť späť na Slovensko…

11081443_10200241144509082_1622090456_n

…a tu to začalo opäť.Súzu som si nechal priviesť domov, prihlásil na SK značky a zistil, že už mi akosi prestáva stačiť a chcem dačo športovejšie. To sa písal rok 2009. Inzeráty som lustroval ako za mlada, až som našiel krásnu, ale fakt krásnu Apriliu RSV1000 Mille rv 99/2000 neviem isto. Boli sme na ňu s bráchom mrknúť (nakoľko tým, že som sa z UK vrátil aj s moto, tak som ho jemne zaočkoval, ale o tom snáď on dačo počarbe) a učarovala mi fakt brutálne! Ten zvuk, tá jej stavba, tá jej uhladenosť a brutalita v jednom, hmm ešte stále sa mi zbiehajú sliny! Predávajúci nám dal na nej aj pojazdiť a sánku s jazykom som po jazde hľadal ešte ďalšie dve hodiny, tak to bolo fantastické vozenie! (predstavte si, že posledné roky predtým som nesedel na inom, ako na šesťkovom bandite a RFke) A bolo proste rozhodnuté, nemali sme nad čím uvažovať. Mílku sme brali domov, prepis a tak prebehol behom pár dní a jazdilo sa. Po čase som začal vyhľadávať miesta, kde by som sa viac priblížil pretekárom, a vzhľadom k tomu, že Baba bola vcelku vyťažená a viac z ruky, tak som chodil jazdiť na Bielu horu. Nič moc, ale pár zákrut v tom čase ešte s vcelku dobrým asfaltom, tam bolo. Samozrejme to nestačilo. Cez zimu som už špekuloval a plánoval, ako sa nasledujúci rok dostanem na okruh. Dokonca som mal načarbaný dáky zoznam vecí potrebných na prerábku RSV na okruhovku. Z dôvodu nedostatku financií som si veľa vecí zo zoznamu nezaobstaral, ale zopár áno. Lamináty, nejaké slicky (bez nahrievakov samozrejme), pancierové hadice, padáky, komboška… to všetko sa podarilo. Zbytok nie.

11076848_10200242550264225_1266730424_n

Nevadí, nasledujúci rok sa mi podarilo zopár krát sa aj vďaka jednému kamarátovi dostať na okruh, aspoň na voľné jazdy. Bol to Slovakiaring. Luxus, síce pre mňa neskúseného a ešte k tomu na dvojválci, to bola vcelku škola jazdy, ale stálo to za to. Moje prvé jazdy boli veľmi neisté, roztrasené. Zistil som veľa, a to, že jazda na okruhu neni len tak, ako to v telke vyzerá. Že to nie je len vozenie sa a vyzeranie ako čávo. Že tam treba mať aj troška kondičky, orientácie, treba sa učiť, učiť, učiť a ešte asi 10x učiť. Ale rozhodne to stojí za to. Nie je nič krajšie, okrem rodiny a s tým vecí súvisiacich, ako jazda s moto na okruhu. Tam som sa túto jazdu ešte len naučil mať rád. A takisto som zistil, že sa mám ešte veľmi veľa čoho učiť. A zistil som ešte ďalšiu vec, že ísť na okruh, ktorý je vzdialený 2 hodiny cesty, po ose a vracať sa po voľných jazdách po ose domov, je fakt blbý nápad! Neodporúčam!

11079836_10200244035821363_658551222_n

Nuž, ale mohol by som aj pokračovať. Tým to všetko nekončí, skôr začína. Po pár voľných jazdeniach som už ten rok nemal veľa času a ani peňazí pokračovať. O rok neskôr, teda v 2011, som Aprilku z rôznych osobných dôvodov predal, čo bola nakoniec chyba, či kvôli tomu ako dopadla, ale aj kvôli tomu, že to bola chyba ju predávať. Čo už, ako sa vraví, „pro jedno kvítí slunce nesvítí“.

11092946_10200242552664285_352526816_n

Po pár mesiacoch bez moto brácho videl, že mi to fakt chýba, tak sme šli dačo kúpiť. Že aspoň niečo na pojazdenie si a pod. Nakoniec sme kúpili Yamahu TDM850 tiež rok tušim 2001, a ešte ten deň, po prihlásení, hybaj s ňou do Brna na MotoGP  Paráda, zasa motorka pod zadkom. Ako to už so mnou býva, z dôvodov mne dobre známych, teda kvôli chýbajúcemu aspoň čiastočnému športovému duchu a výkonu, som sa rozhodol TDM posunúť kamošovi a už sme si to valili s bráchom na sever omrknúť jednu peknú Yamahu FZS1000 Fazer. Brácho teda stále ešte bol akosi proti, ale ako sme sa na Fazeri vo veľmi zimnom decembrovom počasí zviezli, bolo rozhodnuté. Tento ide domov.
Parádny, síce bolo vidieť, že už má čo to aj tvrdšie za sebou, stále bol super.

11084575_10200241137708912_735307223_n

A možno už mnohí to čo nasledovalo poznáte. Jazdenie a jazdenie. Prvý rok som si ho užíval po cestách, aj tých alpských, kde som však prišiel na jeden môj problém, že mi výšky nerobia dobre. Škoda, bola to tam krása, chýba mi to, ale povedal som si, že nabudúce si radšej kúpim aspoň jeden deň okruhového jazdenia s nejakou agentúrou. To bol rok 2013. Ešte ten rok som túžil si dať svoje prvé kolienko. Na jeseň toho roka, asi v októbri, som už mal vyhliadnuté nejaké priestory v okolí nášho mesta, kde by sa mi môj cieľ mohlo podariť dosiahnuť. V jeden deň, po mnohých hodinách strávených študovaním techniky vysadania a techniky ako dosiahnuť svoj prvý knee down, som si šiel zajazdiť na nedeľné prázdne parkovisko u jednej nemenovanej fabriky, kde asi po hodine snaženia, štelovania sa do správnej pozície na moto a už skoro sa vzdávajúci sa, sa mi TO podarilo, jóóóóó. Pre istotu, hneď ako som si dôkladne prezrel tých pár škrabancov na pravom slidery, som si dal ešte zopár kolečiek, aby som vylúčil náhodu a zasa sa mi TO podarilo. Tak a už patrím do toho klubu (pre mňa v tom čase veľmi vysoko ceneného) tých, čo dajú knee down, tých kolínkářú…. Nuž a tým to v tom roku aj skončilo.

11088721_10200241139668961_1929782355_n

Ale, prišiel rok nasledujúci, rok 2014. Jázd bolo v podstate aj celú zimu dosť, moto prešla väčším servisom aby bola pripravená na novú sezónu a ako som dúfal, aj športovejšiu. Opäť som sa na jar pokúšal, raz úspešne, inokedy neúspešne o touch down, ale v podstate len na parkovisku, inde sa mi nedarilo. To už som začiatkom leta plánoval okruhové jazdenie miesto výletu do výšok, a začiatkom júla som už trásol aj s bráchom a s naloženým fazerom na Slovakiaring na Fun Cup. Luxus, bolo krásne, teda teplota brutálna, asi 34 stupňov, čo je pre mňa skoro smrteľné, ale vydržal som, a užil si to. Zo začiatku, po pár rokoch, čo som tam nebol, opatrné hľadanie stopy a istoty. Môj prvý amatérsky závod a takisto zistenie, že Mišelinky PR3jky na okruh fakt nepatria! Za ten deň som sa dokázal zlepšiť asi o pol minúty. Z kataztrofických 3:25 na nejakých 2:52 na kolo. A to dokonca v závode o nejakých 10s. Paráda, nadšenie a rozhodnutie, že ten rok sa ešte určite na okruh s Fazerom pozrieme ma napĺňalo veľmi dlho.

11063298_10200241145949118_288340977_n

To som už ale očkom sledoval diskusiu o parádnom pojazdení si na motokárovom okruhu v Dunajskej Strede, skvele organizovanom Romotom. S bráchom sme sa rozhodli jedno sobotné jazdenie s nimi vyskúšať, ja na fazeri, brácho na Varane a neľutujem doteraz. Naozaj parádne pojazdenie, od organizácie a servisu, ktorý tam Romoto poskytoval, až po tento okruh. To čo ma tá trať naučila za jeden deň, som sa nenaučil za kopec rokov na ceste. Každému vrelo odporúčam, kto bude mať možnosť navštíviť a pojazdiť na nejakom takom motokárovom okruhu, ani nerozmýšľajte či ísť a či nie. Proste bežte! Totiž napr. až tam som sa naozaj stal tým mojím vysneným kolínkařem, až tam som naozaj zistil, čo to je a aké to naozaj je za jazdy, nie na parkovisku, ale pri normálnej jazde. Brácho zo mna asi nechápal, a ja zo seba už vôbec nie. A v podstate ani doteraz nechápem, že sa mi taký pokrok podaril. Taktiež som ale aj zistil, aká je fyzicky náročná jazda na takomto malo okruhu, pokiaľ teda to myslíte trošku vážne a aj tak jazdíte. Po asi ôsmich dvadsaťminútovkách, v ktorých som asi po 10 minútach už nevedel dýchať, som bol rozbitý ako po celodennej práci v lese, ak nie viac! Dva-tri dni som nevedel chodiť z toho vysadania, čo som neskôr zistil, že bola chyba aj moto čižiem, v ktorých som jazdil. Boli to staré vcelku lacné Formy.

moje prvé kolienko

moje prvé kolienko

Asi o dva týždne som si jazdenie v DS s Romotom zopakoval a tešil som sa, kedy sa zasa zveziem na veľkom okruhu a či aj tam uvidím nejaký progres. K tomu došlo ku koncu augusta, kedy som sa vcelku náhodne dostal ku kúpe agentúrneho jazdenia cez Michael Fiala racing agency. Luxus paráda, až na to, že som tam bol po ose, tak to bolo super. Prišiel som ráno, zaregistroval sa, Fazera pekne pooblepoval čiernou páskou kade tade a šup ho na technickú kontrolu. Paráda, prešiel som. Šup ho ešte pre tranďák a už len čakať na svoju kategóriu. Bol som samozrejme v D-čku. Prišiel môj prvý výjazd a v každom kole udivený, kolienko išlo jedno za druhým. Hmmm tak to som nečakal, lebo bolo to fakt s ľahkosťou. A tak isto ma prekvapil aj pohľad na časovú tabuľu, kde som bol hneď po prvej jazde lepší oproti fun cupu asi o 3 sekundy. Po viac ako dvojhodinovej jazde na ring a s motorkou ovešanou báglom, v ktorom som vozil všetko čo som so sebou potreboval. Do konca toho dňa som si ešte parádne zajazdil a zlepšil sa zasa asi o 3 sekundy na nejakých 2:45 dačo. Luxus. Misia splnená! Spokojný som fičal domov, ale aj parádne unavený, bolo to aj vidieť na mojej jazde domov, príliš rýchly presun aby som o tom ešte dačo písal.

S bráchom a kámošom sme už boli dlhšie dohodnutí, že by sme sa radi išli pozrieť do Brna na okruh, resp. na ňom na voľných jazdách aj pojazdiť. My s bráchom sme už mali toto minulý rok skúsené, keď sme si tam vyskúšali jednu 25 minútovku pri rekorde 2013. Okruh krásny, plynulý, ale jedna 25 min. málo, pramálo. Tak sme v septembri našli termín voľných jázd, ráno vyrazili, každý sám, lebo ja som chcel ísť čo najskôr ako vždy, pričom kamoš mal ráno ešte dáke povinnosti. Prišli sme, kúpili jazdy a šli na to. Chalani po troch jazdách, ja štyri. Naparádu! Každému kto nebol vrelo odporúčam, veľmi pekný okruh zasadený do krásneho prostredia vyvoláva parádne pocity. A ešte to, že v inom čase sa tam preháňajú jazdci MGP, tiez na pocite pridáva. Nuž, ale zasa, bolo to jazdenie s príchodom po ose, čo má svoje nesporné nevýhody.
Pojazdili sme do obeda, naobedovali sa, a hybaj domov za našimi ženami 

11091227_10200241142509032_723613047_n

Ešte stále som dúfal, že sa ten rok na okruh pozriem, lebo tie pocity, či už zaľahnutý za plexi, alebo vysadnutý a v (celku) hlbokom náklone, alebo na brzdách, no proste pocit, ktorému sa asi fakt nič nevyrovná! Teda okrem toho, čo som písal o rodine.
A tak sa aj stalo. 29.9.2014 bol posledný diel MS Motocupu a tam som sa aj prihlásil. Veru oplatilo sa, stretnúť tam chalanov, ktorí to organizovali, a pokecať s nimi, to bolo super. A to jazdenie ešte lepšie. Opäť prišlo k zlepšeniu sa. Dumal som nad technikou jazdy, snažil sa využiť viac možnosti svoje a Fazeríka, ktorý však mal toho so mnou už veľa.

U Fazera sa chvíľku zastavím. Je to super motorka, fakt super, ale na cestu! Výkon má na cestu fakt veľký, ale veľmi použiteľný, teda pokiaľ neťaháte ručičku otáčkomera k 10tis. Otáčkam. Ale na kľudné jazdenie, turistiku, či vozenie sa do práce úplne na parádu. Tak isto na nejakú tú trošku športovú jazdu je super, vzhľadom k svojej aj mojej váhe určite! Ako som už písal, jazda na okruhu v DS a neskôr aj na okruhu v Trebaticiach, mi pôsobila fakt veľkú radosť. Zistil som však aj nedostatky, ktoré fazerík má. Najmä sú to nízko položené stupačky, ktorými som aj pri vysadaní a jazdení po kolienku, šúchal a menil ich tvar. A je jedno, či na malom či na veľkom okruhu. Toto som neskôr poriešil kúpou ARP racing stupačiek, ktoré sú vyššie a viacej vzadu umiestnené oproti originálu. A je to poznať, aj keď neskôr, pri ďalších voľných jazdách pri minuloročnom rekorde v Brne, som už miesto stupačiek šúchal výfukom, ako koncovkou tak aj kolenom vedúcim ku koncovke. Nuž Fazer nie je okruhovka.

Tak isto musím spomenúť aj to, že motor tam síce je z R1, ale nie je naladený na špičkový výkon, aj keď ten je len o nejakých 7 koní menší. Ale až na okruhu človek zistí, že ten motor proste nejede! Fakt, na ceste keď sa roztočil, no to bol nářez, hlavne na vyššie kvalty to už sú fakt fofri, napr. na nejakej ceste vedúcej cez les, fakt nechápem, ako tí roadracingový pretekári dokážu takto lietať!

11092618_10200242552584283_159211810_n

Ale na okruhu hmmm, fakt to nie je až také.  Aj keď sa mi veľakrát v zákrutách a v technických častiach darilo jazdcov na SS predbiehať aj vonkajškom, tak prišla rovinka a mal som ich zasa pred sebou. Troška frustrujúce. Naozaj. Najmä ako na poslednom závode, na MS Motocupe, sa mi podarilo vybojovať 7. Štartovú pozíciu, samozrejme v tej pomalšej kategórii, ale bol to naozaj zaujímavý pocit, keď som sa dotrepal na štart, a zistil som, že okolo mňa stoja samé SS. To som mal čas 2:40,800. Áno zasa zlepšenie  Tak som dúfal v dobré umiestnenie v závode, tak som dúfal, až pokým nezhasli červené svetlá na štarte. Potom som si uvedomil, že „nic nebude bejbi“. Kopec SS okolo mňa preletelo ako kŕdeľ sršňou a ja som celý závod už nič iné nerobil, ako sa len snažil nájsť miesto na predbiehanie. Veľa ľudí som predbehol, to je pravda, ale ani zďaleka nie toľko aby som si aspoň udržal svoju štartovnú pozíciu. Ono fakt to nie je sranda sa prepadnúť na štarte a potom popredbiehať všetkých, aj keď ste o pár sekúnd rýchlejší! V závode som mal najlepší čas okolo 2:45!! Och, to bolo sklamanie. To bola pre mňa ďalšia veľká škola, aj čo sa týka predbiehania, aj čo sa týka uvedomenia si, že čo ďalej. Pri tomto závode som prišiel na ďalšie veci, ktoré Fazer obmedzujú, napr. vadnúca predná brzda, to bol aj dôvod, prečo som asi nakoniec toho jazdca na R6tke nakoniec nepredbehol, aj keď som na neho mal. Nevadí,  veď aj o tom to je.

No a ako som už písal vyššie, posledné jazdenie roku bolo na poslednom rekorde v počte moto na okruhu v Brne, 12.10.2014. Zasa na parádu, viem, že sa opakujem, ale toto ma fakt napĺňa. Dali sme asi tri jazdy, ponaháňal som sa s pár ľuďmi a dobre si pojazdil. Aj keď, keby som nebol pako, tak by to bolo ešte lepšie. To že predná brzda vadne, s tým som rátal a preto bol na brzdách opatrný, ale to, že si prederiem slajder v polke poslednej jazdy, a miesto toho, aby som zastavil na pit lane a vymenil si ho, som to ukončil, tak to môže napadnúť len mňa. A ešte aby toho nebolo málo, tak už skoro rok vozím v telefóne chytrú aplikačku racechrono, ktorá mi vie pekne merať časy na kolo aj keď nemám tranďák, a nenapadne ma si ju zapnúť a pekne si časy merať a miesto toho potom sedím u noťasu a čítam časy z videa. No nič. Kto sa nepoučí z chýb cudzích, učí sa na vlastných, že.

No a čo napísať na záver. Bola to určite pre mňa najlepšia sezóna akú som kedy mal. Jazdil som ju síce na Fazeri, čo na ceste bolo super, a v podstate aj na okruhu, lebo som to od tejto mašiny určite nečakal, že by som si na nej takto dobre zajazdil  Splnilo sa mi zopár snov, dosiahol som nejaké ciele a dobre som si zajazdil, fakt dobre. Ale, snov ešte zopár mám, a určite k nim patrí pokračovať v jazdení na okruhu, ak by bolo možné už nejazdiť na moto po cestách, tak by to bolo najideálnejšie, ale vzhľadom k tomu, že zasa toho jazdenia na okruhu nebude toľko, aby som to bez motorky zvládol medzi tým, tak bude aj jazdenie po ceste. Kto z vás rieši bezpečnosť na okruhu, že šak sa tam jazdí rýchlo a ja neviem čo, tak úprimne povedané, na cestách sa cítim byť v nebezpečí oveľa viac, stále byť v strehu a pod, no to si teda jazdu moc neužívam. Preto je okruh nielen pre mňa, ale aj pre veľa ľudí predo mnou jasná voľba a myslím, že je oveľa bezpečnejší. Ja som teda ešte pád nemal, ale videl som ich už niekoľko a vždy to dopadlo dobre. Toto sa stať na normálnej ceste, tak by to skoro všetko boli ďalšie krížiky pri ceste.

Každopádne v nasledujúcej sezóne sa na okruh chcem vrátiť s bráchom a nielen raz, teda ak mi to povinnosti a moja rodina dovolí. Pri tej príležitosti chcem povedať, že nemať takú manželku akú mám, tak by som si zrejme minulý rok toľko alebo vôbec na okruhu nezajazdil, takže jej patrí tiež vďaka 

11082753_10200241152869291_732321339_n

Dúfam, že budúcu sezónu sa vrátime na okruh už s dačím viacej okruhovejším. A môžem povedať, že už nám také a čo v garáži stojí, ide o síce starú, ale dobrú ako inak Yamahu R1 rv 1999 v hustokrutej okruhovej úprave 😀 Je to mašinka na laminátoch, očesaná o všetko zbytočné smeti, s ľahším sekundárnym prevodom. Hej, bola to dobrá kúpa! K moto sme dostali aj sadu nahrievakov a stojanov a ďalších kolies s mokrými gumami. Ako sa vraví, veľa muziky za málo peňazí.

No a ja som ju už stihol minulý týždeň vyskúšať na prvých voľných jazdách na slovakii, luxus nad luxus. Je to síce radikálna zmena polohy a tiež jazdného štýlu, takže som sa do toho v podstate len dostával. A aj keď moje telo dostalo od týchto zmien nečakanú nakladačku, tak to naozaj stojí za to. Len musím na sebe aj popracovať, jemne 
Ale o tom, ako to všetko išlo a bude sa aj ďalej nastávajúcu sezónu vyvíjať, až nabudúce. Len prezradím, že v tejto chvíli máme objednané 4 dni jazdenia u rôznych agentúr, čo sa dúfam ešte troška zvýši, takže ďalšie skúsenosti z príprav jázd atď. budú neskôr.
Tak niekedy na okruhu 

Foto: Pavol Šantavý, Vlado Karban, Numina Race

Z cesty na okruh- poriadne dlhý príbeh
4 votes, 4.25 avg. rating (86% score)

About Author

Komentáre